Najsladší Mikuláš

8. december 2014 at 20:56 | Hin |  Jednorázovky

Ahojte :) Pridávam, síce oneskorene, menšiu jednorázovku na Mikuláša. Dúfam, že sa Vám bude páčiť, je to taký meší darček pre Vás, akoby Mikulášska nádielka odo mňa :) Snáď tam nebude veľa chýb :P Prajem príjemné čítanie :)



5.12.
Sakura
Na dnešný deň sa tešia snáď všetky deti. Teda, presnejšie na dnešnú noc. Aj ja som sa vždy ako malá veľmi tešila na to, čo si nájdem v čižme, či tam budú iba sladkosti alebo aj vždy zmieňované uhlie alebo varecha. Priznávam sa, že párkrát som tam našla aj trošku toho uhlia, no bolo ho veľmi málo, sotva som si ho všimla. Zrejme to bolo kvôli mojej tvrdohlavosti, ktorej som sa nezbavila dodnes. Už veľakrát som doplatila na to, že nikdy si nič nenechám vysvetliť alebo som až príliš tvrdohlavá.
Spolu s Narutom a Hin sme sa dohodli, že zajtra sa prezlečieme za Mikuláša a za anjelov a večer budeme chodiť po domoch, ako sa to robievalo kedysi za môjho detstva. Postupom času síce tento zvyk upadal, no my sme sa rozhodli, že ho znova obnovíme. Naruto bude Mikuláš a ja s Hinatou budeme predstavovať anjelov. Čerta sme nezohnali, pretože Ino by za neho nikdy nešla a chalani sa odmietajú "strápňovať". Dementi. Zo mňa by bol aj celkom slušný čert, ale nakoniec sme sa predsa len rozhodli, že túto bytosť vynecháme, lebo malé deti by sa toho aj tak len báli. Možno nabudúce.

6.12. 2014
Je 16:00, čo znamená, že obloha nadobúda tmavšiu farbu a vonku je šero. Stretnúť sa máme o 16:30 na námestí pri kostole, odkiaľ aj pôjdeme . Mám teda polhodinu, aby som sa tam dostala. Je načase, aby som sa začala chystať, síce to nebi trvať dlho, no len samotná cesta mi zaberie dobrých 15 minút.
Obliekla som niečo biele, dalo by sa to nazvať aj plachtou, ibaže to bolo zošité a malo to rukávy. Na čelo som si pricapila žltú hviezdu a poslednýkrát som sa pozrela do zrkadla. Takže zhrniem to: Môžem sa vydať na našu super psychopatickú jazdu!

Pred kostolom, 16:30
Je ich vidieť už z diaľky. Naruto mi veselo máva Mikulášskou palicou a som si takmer istá, že sa usmieva. Vedľa neho stojí Hin a má na sebe taktiež plachtu, no namiesto hviezdy na čele sa jej na hlave skvie svätožiara. Hotový anjel. Nechápem, ako si ju Naruto môže nevšimnúť. Stojí tam ešte jedna osoba, ktorá je celá v čiernom a na hlave má rohy. Žeby Naruto predsa len zohnal čerta?

"Ahojte banda!" pozdravila ružovláska.
"Čau Saky, neuveríš, koho som zohnal! Máme čerta!" radoval sa blonďák, zatiaľ čo ukazoval na dotyčnú osobu.
"To je super! A kto to je?" opýtala sa so záujmom zelenoočka hľadiac na dobre zamaskovaného čerta.
"Obávam sa, že ťa to až tak nepoteší..." povedala opatrne modrovláska.
"No, teraz sa obávam už aj ja, snáď to nie je..." nedopovedala, lebo jej "čert" skočil do reči.
"Nie, nemýliš sa, moja drahá, som to ja! Ani nevieš, ako mi chýbala tá tvoja naivita a demencia!" prehovoril čiernovlások.
"Vážne? Mne tvoja ešte viac!" naštvala sa Sakura a založila si ruky vbok. "Mňa len tak nevytočíš, Uchiha!"
"Ale no tak! Prestaňte sa už hádať! Nevidíte, že sú tu aj malé deti?" snažil sa to zachrániť modrooký.
Obidvaja rezignovane sklonili hlavy a radšej sa od seba vzdialili. Aspoň pre tento deň sa pokúsia ísť malým deťom príkladom.
O hodinu neskôr
"A poslúchal si?" opýtal sa Naruto. Sasuke len pobehoval dookola a strašil každé dieťa tou istou otázkou, pričom nezabudol dodať, že zlé deti pôjdu do pekla. Hinata so Sakurou striedavo podávali deťom sladkosti a taktiež ich upozorňovali na zlého čerta. Vonku už nebolo ani zďaleka teplo, takže sem tam zadrkotali zubami alebo si poskákali, aby sa aspoň trocha zohriali. Neskôr si zašli aj na punč a potom sa dohodli, že začnú chodiť po domoch, pretože vonku na námestí stretli väčšinou len dospelých, detí bolo dosť málo.
"Musím vás dvoch upozorniť, že okolo siedmej sa s Hin od vás odpojíme." prehovoril blondiak, zatiaľ čo zvonil na prvé dvere.
"Ako to myslíš, že nás opustíte?!" vyhŕkla spanikárene ružovláska. Akoby nestačilo, že tu musím trčať s tým idiotom teraz, nie ešte aj potom SAMA!- pomyslela si Sakura, no nahlas radšej nič nepovedala, pretože jednak nemala chuť sa hádať a jednak sa dvere domu už otvárali. Slušne pozdravili a potom opäť zopakovali otázky, ktoré dnes z úst vypustili a aj vypustia x- krát.
Ani sa nenazdali, ako rýchlo čas beží, no zrazu bolo sedem hodín preč.
"Takže vás opúšťame!" prehovoril opäť blondiak, pričom si dával dole z hlavy čapicu a vyzliekal si svoj kostým. Hinata im tiež odovzdala svoje veci zo slovami: "Tak sa teda majte!"
"A kde máme dať tie kostými?!" zakričala za nimi ružovláska. Nakoniec si modrovláska zobrala svoj kostým anjela, no Narutov kostým tam ostal. Čo by to bolo za Mikuláša bez Mikuláša? (:D)
"Tak teda čaute!" poslednýkrát zamávala Sakura a potom sa otočila na Sasukeho.
"Nezabalíme to?" opýtala sa.
"Nie, nezabalíme! Musíme to predsa dokončiť!"
"Ó, odkedy je z teba taký pedant a odkedy si taký milý ku deťom?!" vysmievala sa mu Sakura.
"Do toho ťa nič!" odvrkol a začal sa poberať preč.
"Počkaj! Veď tu máš toho Mikuláša!" zamávala mu pred očami nejakými vecami.
"Kto povedal, že ja budem Mikuláš?" uškrnul sa a opäť ju ignoroval. Ona sa však nedala a tak mu skočila do cesty.
"Si chalan, takže je to celkom logické!"
"Hm. Možno je to logické, ale nie je to nič pre mňa. Teraz sa prezleč, nemáme na to celý večer!" prikázal jej a sadol si na blízku lavičku.
"Tak na to teda zabudni!" naštvala sa a hodila mu kostým do rúk. "Prečo by som mala byť ja Mikuláš?"
"Lebo ja by som v tom vyzeral tučne, ty nie!" skríkol.
"Chceš tým povedať, že som tučná?!" podivila sa ružovláska a založila si ruky na prsiach.
"Dalo by sa o tom polemizovať..." uškrnul sa a pozrel sa na Sakurine chudé telíčko. "Tvoj zadok je totiž ako vagón!"
"Odkedy ťa zaujíma môj zadok?! A prečo si naň čumel?!" pohrozila mu päsťou pred tvárou, no on jej ju chytil.
"Pretože tvoj zadok je neprehliadnuteľný! Prečo by som ho asi nazýval vagónom?!" povedal a pustil jej zápästia, no keď sa otáčala, že pôjde a nebude tu čas tráviť s niekým takým, ako je on, tak ju priateľsky pleskol po jej spomínanom zadku a zvrtol si ju ku sebe.
"Ty moja mašinka!" zašepkal jej do ucha a opäť sa uškrnul.
"Stačí! Toto si od teba teda nenechám, ty slizký Uchiha! Prezleč sa za toho poondeného Mikuláša, nemám v pláne tu s tebou stráviť aj noc!" vyhrážala sa a myslela si, že má vyhraté.
"Ja som čert!" povedal plynule a zdôraznil najmä posledné slovo.
"Lenže JA som anjel a Mikuláš nebudem!" napodobnila jeho štýl reči.
"Už si s tým trápna, obleč sa a ideme!" povedala a silou-mocou sa jej snažil natiahnuť kostým cez hlavu.
"Na to teda zabudni! Videl si už niekedy ružovlasého Mikuláša?" strhla zo seba kostým
"A videla si už niekedy ružovlasého čerta?!" oplatil jej to.
. "Čo keby sme sa nejako dohodli?" navrhla.
"Dobre, ja budem teda Mikuláš, ale budeš musieť súhlasiť s mojimi podmienkami!" prikázal.
"A to sú aké?" opýtala sa.
"Ešte som ich nevymyslel!" povedal a dal si dole rohy a postupne aj svoje čertovské oblečenie.
"Mohla by si sa otočiť?!" opýtal sa, no skôr jej to prikázal. Bol len v nohaviciach a jej sa práve naskytol pohľad na jeho dokonalú hruď.
"J- jasné, prepáč..." povedala a zaradila spiatočku.
"To som až taký neodolateľný, že nado mňou slintáš?" opýtala sa, no ona jeho otázku úspešne odignorovala. Netrvalo dlho a z čiernovláska sa razom stál Mikuláš. To ružovlasá nemohla postrehnúť, pretože bola otočená opačným smerom.
"SA-KU-RA!" zašepkal jej do ucha a ju ovial jeho mentolový dych. Na chrbte a na rukách jej naskočili zimomriavky, no svoje rozrušenie nedala na sebe nijako znať.
"Tiež žuješ Airways- ky ?" opýtala sa.
"Jasné..." povedal, no v duchu pocítil smútok, pretože mu jeho plán zatiaľ nevychádzal. Presnejšie, nevychádzalo mu nič. Sakura si ho skúmavo premeriavala svojimi smaragdovými očami a potom sa bez jediného slova vydala ďalej. Čiernovlások stál ešte chvíľku na mieste ako prikovaný, no napokon sa za ňou rozbehol. Nemohol predsa riskovať, že sa jej niečo stane.
"Takže," začal, keď sa mu podarilo ju dobehnúť, "tá hádka bola celkom zbytočná..."
"To bola, stačilo by, keby si sa aspoň raz za rok prispôsobil a ..."
"Sakura!," nenechal ju dorozprávať, "môžeš byť rada, že som išiel za toho Mikuláša!" Úsmev a pokoj na jeho tvári sa opäť začínali meniť na oblaky nepokoja a samé úškrny. "Keby som chcel, tak si to ešte rozmyslím, pretože nemôžem byť čierny, keď som Mikuláš!" oznámil jej a víťazoslávne ukázal na svoju tmavú, inokedy až bielu, tvár.
"Neprovokuj, Uchiha!" povedala výhražne.
"A čo mi urobíš? Ozaj! A oslovila si ma už niekedy Sasuke alebo ťa už len vyslovenie môjho mena vzrušuje!" nahodil na ňu svoj úškrn a objal ju okolo pliec.
"Ako by ma mohol vzrušovať niekto tak nechutný a slizký, ako si ty, Uchiha?" oborila sa na čiernovláska.
"Opäť máš problémy s mojím menom?" nedal sa.
"Sasánček!," vyslovila pomaly, "ja nemám problém s tvojim menom, ale s tebou!" Na Sakurinej tvári bolo vidieť, že sa dobre baví. Strhla Sasukeho ruku z pliec a chcela sa rozbehnúť preč, no on bol rýchlejší.
"Kde si sa vybrala, čertík?" zasmial sa.
"Tam, kde ty nie!" povedala a snažila sa ho obísť. Márny pokus.
"Myslím, že ešte sme neprešli všetky domy... A nemôžeš ísť takto, veď si sa ešte neprezliekla." Užíval si jej mračenie a hnev. Užíval si, ako ju môže vytáčať.
"Keď myslíš..." zvrtla sa a vybrala sa na miesto, kde stáli len pred chvíľou a kde tmavovlások nechal svoj kostým. Strhla zo seba bielu "plachtu" a aj hviezdu z čela a začala sa súkať do jeho nohavíc.
"Mohol by si sa otočiť, Sasík?!" opýtala sa a zatvárila sa až príliš milo.
"Nie, nemohol!" povedal a ani sa nepohol.
"To sa chceš pozerať, ako sa prezliekam?!" podivila sa.
"Je to jedna z mojich podmienok!" zaškeril sa.
"Na tom sme sa predsa nedohodli!" vykríkla.
"Možno nie, ale práve som si to vymyslel a tvoj názor ma nezaujíma!" povedal ľahostajne, aj keď troch rozčúlene.
"Ty si vážne myslíš, že sa pred tebou budem prezliekať?" opýtala sa a stále nemohla uveriť jeho slovám.
"Ja si to nemyslím, ja to viem!" povedal a usadil sa na blízku lavičku. Sakura sa otočila a pomaly si začínala vyzliekať jednotlivé kusy oblečenia.
"Kto ti dovolil otočiť sa?" opýtal sa podráždene.
"A ty si kto, aby si mi rozkazoval?!" naštvala sa. "Čo si ten Uchiha o sebe myslí?! Že mu tu budem robiť striptíz?" pomyslela si, no otočila sa.
"Vieš čo? Zmenil som názor, predsa len bude lepšie, keď mi budeš otočená chrbtom..." oznámil jej a v hlave mu skrsol nápad, ktorý sa už o chvíľku mal aj uskutočniť.
Zatiaľ čo sa ružovláska prezliekala, tak náš čiernovlások rozmýšľal. Nechcel jej nijako ublížiť, no ako jej mal povedať, to čo ku nej cíti? Dúže jeho narážky nejako zaregistruje a jej takzvaným šiestym zmyslom na to príde. Neprišla. Zatiaľ čo on chystal svoj plán, tak ružovláska premýšľala.
Ako som sa mohla nechať nahovoriť na nejaké jeho hlúpe podmienky? Je síce pravda, že som ich dopredu nepoznala, ale kto mal tušiť niečo takéto?- stále si kládla v duchu otázky, na ktoré odpoveď nepoznala.
Keď bola už iba v tielku a pančuchách, tak pocítila na chrbte niečo chladné.
"Čo to sakra..." otočila sa a chcela prehovoriť, no to "niečo" ju trafilo priamo do úst. Vykašlala snehovú guľu, no to jej už ďalšia pristála na hlave.
"To nie je fér!" skríkla a zohla sa, aby si tiež narobila nejakú tú muníciu. Bolo to však zbytočné, pretože čiernoočko bol pripravený dopredu, takže nemala žiadnu šancu. Schovala sa teda za najbližšiu jedlu, ktorú pokrývala pomerne dosť veľká vrstva snehu a snažila sa na seba rýchlo navliecť aspoň svetre. Stihla to akurát, pretože sa na ňu ihneď zvalil sneh z jedličky a skončila celá pod ním. Toto však čiernovlások nemal na svedomí, mohol za to o trocha silnejší vietor, ktorý so sebou niesol ďalšie snehové vločky. Sasuke neváhal a rozbehol sa k miestu, kde by sa mala Sakura nachádzať. Rýchlo jej pomohol vyhrabať sa zo snehu. Bola celá mokrá a premrznutá. Našťastie nebola pod snehom ani 20 sekúnd a čiernovláskové reakcie boli rýchle. Takmer okamžite ju zabalil plachty z kostýmu anjela a privinul si ju k sebe. Ona len drkotala zubami a snažila sa poďakovať. Zo začiatku bola táto guľovačka celkom sranda, dokonca aj Saky sa bavila. No všetko by bolo asi až príliš dokonalé na to, aby to bola skutočnosť.
"Mrzí ma to..." povedal smutne Sasuke a tuhšie si privinul Sakuru.
"N- nemá ťa č- čo mrziiieť..." zadrkotala zubami. Už jej nebola až taká zima, pretože v tmavovláskovom náručí bolo skutočne teplo.
"Asi by som ťa mal zaviesť domov..." povedal, postavil sa a zobral ju do svojho náručia.
"Ale veď sme to nedokončili!" oponovala mu a tuhšie sa pritisla na jeho hruď.
"Teraz si ty prednejšia! A tých domov aj tak už neostáva veľa. Bohvie, či tam ešte nejaké deti sú" povedal a pomalým krokom sa vybral späť, smerom ku námestiu.
"Je u vás niekto doma?" opýtal sa po chvíľke ticha.
"N- nie... Naši sú na lyžovačke." povedala a posmutnela.
"Aha, takže pôjdeš ku mne." povedal a zmenil smer.
"Sasuke! To predsa nemôžem! Nemôžem teba a tvoju rodinu otravovať!"
"Kto povedal, že pôjdeš k mojim rodičom? Mám taký menší vlastný byt, ak nevieš..." oznámil jej.
Ružovláska sa zamyslela. Vedela o ňom takmer všetko- čo má rád, čo nemá rád, kde býva atď.. Vedela aj to, že má vlastný dom, no prišlo jej zvláštne že bude tráviť večer s niekým, s kým sa takmer stále iba hádala. Áno, aj ona Sasukeho veľmi obdivovala od prvého okamihu, ako ho zbadala. Asi ako aj väčšina ostatných dievčat. No tu nešlo iba o jej obdiv. Ona ho poznala asi najlepšie, aj napriek tomu, že sa vždy len hádali. Nevedela prečo, ale vždy, keď bola s ním, čo bolo len vtedy, keď sa hádali, tak cítila pre ňu doposiaľ neznámy pocit v oblasti brucha. Niektorý tomu hovorili "motýliky v brušku". Ona na nič také však neverila. Nechápala tomu. Nikdy nerozumela tomu, ako môže niekto s niekým chodiť, Ako je možné, že sa zrazu dajú dokopy dvaja ľudia? Ako môžu zrazu nájsť toho toľko spoločného? Čo je to vlastne láska? Áno, láska je, keď niečo k niekomu cítite, ale ako spoznáte, že to nie je iba obyčajné poblúznenie? Sakura doteraz poznala rôzne druhy láska: lásku, ktorú jej dávali jej rodičia, jej kamaráti, jej rodina... Ale aká je tá láska, ktorú medzi sebou zažívajú dvaja ľudia- muž a žena? Aký je vlastne medzitým rozdiel? Už nebola najmenšia- mala 17 rokov, pomaly jej ťahalo na 18-tku. Ale tento druh lásky medzi ňou a nejakým chalanom ešte nezažila. Prečo? Dôvody sú jednoduché- v jej okolí zatiaľ nenašla zrejme žiadneho takého, ktorý by jej bol súdený, s ktorým by mala spoločné záujmy...
No pri Sasukem sa cítila inak. Áno, aj napriek stálym hádkam tu bolo vždy niečo, čo sa jej na ňom páčilo. Niečo, čo len tak na hociktorom chlapcovi nevidela.

"Tak sme tu!" otvoril čiernoočko dvere a pokúsil sa opatrne položiť zeleoočku na zem. Nevedel, čo ju presne bolí a či nemá možno aj niečo stuhnuté. Dúfal, že nie, veď pod tým snehom nebola zasa až tak dlho.
"Ďakujem..." zašepkala a opatrne sa mu pozrela do očí. "Sasuke..."začala a pomaly sa ku nemu približovala. On ju však prerušil a tiež sa k nej priblížil.
"Ja viem.. Nie vždy som bol ku tebe milý, nie vždy som sa ku tebe aj milo správal, pomáhal ti atď., ale skúsme na to zabudnúť. Myslím, že by sme mohli začať odznova, ale trocha inak..." jeho slová sa zmenili iba v šepotom. Zatiaľ, čo si jeden druhému uprene hľadeli do očí , vonku opäť začali poletovať vločky snehu. Obaja presmerovali svoje pohľady na okno a začali sa tešiť ako malé deti, že sneží.
"A- asi by som ti mal urobiť čaj... Choď zatiaľ do obývačky, deka je na kresle." oznámil jej a išiel chystať čaj.
"Aký si dáš?"
"Mätový." zakričala mu naspäť a poriadne sa zababušila do deky. O chvíľku prišiel do obývačky aj Sasuke s čajom a keď tam zbadal jeho ružovlásku, ako sedí zababušená pod dekou, tak sa musel usmiať.
"Ešte ti je taká zima?" opýtal sa, keď si odpila z čaju.
"Už ani nie, čaj ma zohrial." odvetila mu. On sa postavil a bez slov založil oheň v krbe. Sakura nemohla odolať, no musela sa mu pozrieť na jeho zadok.
"Ani ty nemáš najmenší zadok! Tiež máš pekný vagón..." zasmiala sa, na čo sa čiernovlások otočil.
"Máš pravdu, môj zadok je naozaj nádherný, no na ten tvoj aj tak nemá!" zasmial sa a prisadol si ku nej. Odokryl ju, aby ju mohol pritúliť, no to, čo uvidel ho milo prekvapilo.
"Kde si nabrala tie veci?" opýtal sa pri pohľade na svoje čierne tričko a tepláky, ktoré na ružovláske doslova viseli.
"Potrebovala som sa prezliecť, no nechcela som ísť do tvojej izby, tak som si zobrala to, čo bolo tu." ukázala na kreslo a následne aj na mokré veci na podlahe. Čiernovlások sa postavil, odišiel do kuchyne no o chvíľku sa vrátil späť aj so stoličkou, ktorú postavil ku krbu a rozprestrel na ňu Sakurine premočené veci.
"Ďakujem. Je zábavné pozorovať ťa, ako niečo upratuješ!" zasmiala sa a potľapkala voľné miesto vedľa seba, aby si čiernovlások už konečne sadol. On tak aj učinil a ešte sa ku nej privinul pod deku.
"Nemal by som doniesť paplón?" opýtal sa.
"Ako chceš..." povedala, no to Sasuke nepočul, pretože bežal do svojej izby. Netrvalo dlho a vrátil sa aj s paplónom a poduškami. Potom roztiahol gauč, aby mali viac pohodlia a zakryl Sakuru. Keď si ku nej konečne ľahol, tak sa opäť začala zábava, pretože mal vymyslený plán, ako ju rozohriať aspoň trocha. (nie, nie je to nič perverzné :D)
Privinul si ju opäť na hruď a keď sa konečne uložila, tak začal so svojim plánom. začal ju štekliť až tak, že plakala. Opäť nemala žiadnu šancu, aj keď sa veľmi snažila brániť. Miestnosťou sa ozýval jej pôvabný smiech a Sasukeho pokriky: "Vzdávaš sa?" Ružovláska sa snažila vydržať čo najviac, no po chvíli to už nezvládala, takže sa predsa len vzdala. V tú chvíľu, ako vyslovila tie slová, ktoré jej mali napomôcť k tomu, aby sa konečne nadýchla sa na ňu čiernovlások prevalil, no tak, aby ju nerozpučil. Opäť si hľadeli uprene do očí. Ich tváre boli tak blízko, že cítili dych toho druhého.
"Sakura..." opäť začal čiernovlások. Tento krát to však ružovláska už nevydržala a musela spojiť ich pery. Na to, čo si chceli povedať nestačili iba slová. To sa slovami opísať nedalo. V tú chvíľu naša ružovláska konečne pocítila aj spomínaný ďalší druh lásky. Ten, medzi dvoma osobami, medzi mužom a ženou, medzi ňou a Sasukem. Bola to pre ňu ten najkrajšia a najsladšia Mikulášska nádielka, akú kedy dostala.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Misha | Email | Web | 13. december 2014 at 19:26 | React

moc krásná jednorázovka povedla se ti :-)

2 Aki | Web | 15. december 2014 at 20:42 | React

to bolo veľmi krásne

3 Aki | Web | 25. december 2014 at 20:04 | React

chcem ti oznámiť , že som sa presťahovala na http://aki-uchiha-de-la-luna.blog.cz

4 janulik-chan | Web | 26. december 2014 at 20:55 | React

také milé a romantické ;) a na Mikuláša sa takéto  hodi ;) ako sa Sasuke staral o Sakuru :3 teším sa na ďalšie poviedky :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Ďakujeme všetkým za návštevu,
dúfame, že sa Vám tu páčilo a znova nás navštívite.
Hin & Saky