Stávka o lásku • 10. kapitola

25. march 2015 at 19:51 | Hin |  Stávka o lásku

AHOJTE! Ani neviete, ako mi to tu chýbalo... Áno, ospravedlňujem sa za neaktivitu, no škola mi dáva zabrať -_- Blíži sa monitor, prijímačky a ako hovorí naša učiteľka: "Začnite sa učiť!!!! Horí vám pod zadkom!!!" Naozaj povzbudivé -_- Neviem čo skôr :( Našťastie, mám dnes pre Vás ,po dlhom čase, opäť pokračovanie poviedky Stávka o lásku.Dúfam, že ste na tú poviedku ešte nezabudli :D Dielik bude síce trocha kratší a možna aj nudnejší, ale je od človeka, ktorý sa cíti vyšťavený ako šupka z mandarínky.Verím, že si dielik aspoň trocha užijete a odpočiniete si. Prajem príjemné čítanie :)
PS: Ospravedlňujem sa, že som neobiehala, plánujem to napraviť :) No teraz sa padám učiť :)


Sasuke
Sedím tu na gauči a čakám. Sakura je tam už nejako dlho, no neriešim to. Zrazu niečo zarachotilo, akoby niekto spadol. "Sakura?" vykríknem, no odpoveď neprichádza. "Sakuraaaa!!!" zakričím trocha hlasnejšie, no stále nič. Vybehnem hore po schodoch, prejdem okolo izby, ktorá patrí ružovláske a pokračujem malou chodbičkou. Vidím nejaký rebrík, no pohľad mi padne na telo, ktoré leží na zemi. Je to Sakura.
Rýchlo k nej bežím a neprestávam volať jej meno. Neodpovedá, takže je zrejme v bezvedomí. Pribehnem ku nej a nahmatám pulz, ktorý je našťastie pravidelný. "Čo si robila, Sakura?" pýtam sa jej a opatrne ju prezerám. Vyzerá to našťastie len na zlomenú ruku- teda, ani neviem, či je zlomená. Je v bezvedomí, takže je jedno, čo jej poviem, nebude odpovedať a ja budem iba vyzerať ako keby som trpel samomluvou. Neviem, čo mám robiť. Sanitku asi volať nebudem, aj tak, tuto v Konohe by to trvalo celú večnosť a aj tak si myslím, že má tu ruku len narazenú. Opatrne jej ešte raz ohmatávam nohy, no všetko vyzerá v najlepšom poriadku. Možno by som mal zavolať Hinate, no tá by asi iba panikárila a Naruto by ma neskôr zabil za to, že mu kradnem frajerku. Teda, chodia oni spolu vôbec? No, to je jedno, na takéto somariny nemám čas. Treba sa zaoberať iba stávkou, no teraz na to asi nie je vhodná chvíľka. Je mi jej celkom ľúto, keď ju vidím takto ležať na zemi. Neostáva mi nič iné, ako ju zobrať na ruky a niekde odniesť. Opatrne ju dvíham, snažím sa dávať pozor hlavne na tú ruku. Zrazu vydá nejaký zvláštny zvuk, akoby zasyčí a niečo mrmle. "Mo- moja ru- ruka..."povie a pozrie na ruku. "Nenamáhaj sa." poviem a opatrne kopnem do pootvorených dverí, ktoré vedú do jej izby. Sakura už nič nepovie, iba cítim, ako je opäť "odkveckne" hlava. Opatrne ju položím na posteľ a pohladím po tvári. Keď takto "spí" je ešte krajšia. Mám hrozné nutkanie ju pobozkať, no snažím sa zdržať. V žiadnom prípade sa do nej nesmiem zamilovať, to by mi všetko iba sťažilo. Stávku by som síce isto splnil ľahšie, pretože cítim, že ani jej nie som ľahostajný. Teraz to však nehodlám riešiť, mal by som jej niečo spraviť s tou rukou. Zbehnem dole po schodoch a hľadám nejaké obväzy a šatky. Asi po 15 minútach som so svojím hľadaním úspešne skončil, takže sa vraciam k Sakure. Vyzerá úplne maličká, na tej obrovskej posteli sa doslova stráca. Opatrne vezmem jej malú rúčku do tej svojej. jej pokožka je taká hebká.. Čo to zasa riešim?! prečo riešim jej vôňu a hebkú pokožku, keď by som sa mal v prvom rade o ňu postarať a potom začať rozmýšľať nad tým, ako mám vyhrať stávku? Kašlem to. Opatrne okolo jej ruky začnem obmotávať obväz. Nie som žiadny lekár, no ruku som mal raz zlomenú a potom dokonca silno narazenú, takže sa o ňu snažím postarať čo najlepšie. Keď má ruku omotanú obväzom, opatrne jej hu nadvihnem a dám do šatky. Ostáva ju už len obviazať okolo krku, čo bude asi to najťažšie. Opatrne jej nadvihnem hlavu a rýchlo spravím vzadu malú slučku. Je to hotové, kľudne by som mohol ísť domov, alebo si ľahnúť dole na gauč, no nechcem ju nechávať samú. Niečo mi nahovára aby som pri nej ostal a z časti ma k tomu núti aj strach. Prisuniem si k jej posteli stoličku a čakám. neviem na čo čakám, no možno sa preberie.
O 2 hodiny
Hlava mi pomaly klingá sem a tam, čo znamená, že som riadne unavený. Na očné viečka mi sadá únava a spánok, no musí sa premôcť, keby sa náhodou zobudila. Pozerám sa na hodiny, ktoré ukazujú niečo po druhej ráno. Vytiahnem mobil, že zavolám Hinate, no nemám na ňu číslo jediným riešením by bolo zavolať tomu blonďavému pakovi, ktorý bude pravdepodobne s ňou. Ešte chvíľku si len tak prehadzujem mobil v rukách, no nakoniec vytáčam číslo na Naruta. Teda na toho idiota.
U Naruta a Hinaty
"Hinataaa!" ozval sa blondiak. "Á- áno, Naruto-kun?" nesmelo odpovedala modrovláska. "Nešla by si sa prejsť? Len tak, na vzduch... " navrhol blondiak ani nepočkal na odpoveď a schmatol modrovlásku za ruku a ťahal ju smerom k východu. "Naruto-kun, čo by si po- potreboval?" zakoktala sa Hinata. "Povedať ti niečo, čo som ti už dávni povedať mal!" oznámil jej a zaťal ruku v päsť, aby si dodal odvahy. "A čo také si mi mal povedať a nepovedal?" opýtala sa ho a sama sa začudovala nad tým, že asi po prvýkrát sa pred ním nezakoktala. "Poď za mnou." povedal jej, no tento krát počkal na to, č za ním pôjde alebo nie a neťahal ju. Hinata ho poslušne nasledovala a ž prišli ku jednej lavičke. "Sadni si." rozkázal jej, no jej to ako rozkaz neprišlo. Milovala jeho hlas a aj keby jej nadával, bolo by jej to takmer jedno, pretože by to hovoril jej. "Ide o to...", začal neisto, "že už dlhú dobu k tebe niečo cítim. Neviem, čo presne to je, ale počul som, že ten cit sa volá láska. Myslím, že je to to pravé pomenovanie pre niečo, čo mám v srdci a za čo môžeš práve ty." Modrovláska sa ani nepohla. Hltala každé jedno slovo, ktoré mu vypadlo z úst. Jeho hlas bol nežnejší a krajší ako inokedy. "N- Naruto-kun..!" zašepkala a po líci jej začali stekať slzy. "H- Hinata, prečo plačeš? To som ťa nejako urazil? Ak áno, tak mi prosím odpusť." povedal zúfalo. "Ja.. Asi som ten najšťastnejší človek na svete!" takmer vykríkla. Blondiak to až nechápal, pretože jeho kamarátka a tajná láska nikdy nebola taká "divoká". "Skutočne?" opýtal sa, no na tvári mal stále zúfalý a skormútený výraz. "Áno! A môžeš za to ty!" povedala a na perách vyčarila jeden zo svojich najkrajších úsmevov. Naruto jej ho oplatil a začal sa približovať svojou tvárou k tej jej. Hinata na tento moment čakal roky a on taktiež. Ich chvíľku ale prerušilo dosť prenikavé zvonenie. "Naruto... Zvoní ti telefón!" upozornila ho Hinata, no on ten zvuk ignoroval. "Možno to bude niečo dôležité, prosím, zdvihni to.." prosila ho a nahodila psí kukuč. Naruto sa napokon aj keď nerád opäť vzdialil od Hinatinej tváre a vytiahol si telefón z vrecka nohavíc.
"Sasuke." prečítal nahlas meno, ktoré svietilo na displeji. "Čo ten môže doparoma chcieť?!" zanadával si Naruto ahlas, no Hinate hneď niečo napadlo. "Sakura!" vykríkla ustráchane, vytrhla Narutovi mobil a zdvihla hovor.
"Čau idiot, je tam niekde pri tebe Hinata? Potreboval by som s ňou hovoriť..." ozval sa Sasuke.
"Ehm.. Som tu pri telefóne..." oznámila mu.
"Aha, prepáč Hinata za to oslovenie..." ospravedlnil sa.
"Čo sa deje? Je Sakura v poriadku?" opýtala sa modrovláska s obavami v hlase.
"Sakura? N.. Mala menšiu nehodu, ale postaral som sa o ňu a..." vysvetľoval čiernovlások, no príjemca hovoru, teda Hinata ho prerušila.
"Ako nehodu? Je v poriadku? Mám sa vrátiť?" spanikárila modrovláska.
"Hinata, prosím ťa, nepanikár. O všetko som sa postaral, vyzerá to iba na narazenú, maximálne zlomenú ruku..." snažil sa ju ukľudniť.
"Zlomenú ruku?" vykríkla modrovláska a blondiak spozornel. "Čo sa deje?" opýtal sa. "Sakura mala nehodu. Asi budem musieť ísť." oznámila mu so smutným pohľadom, no Saky bola jej kamoška, takže sa o ňu chcela postarať a presvedčiť sa, či je skutočne v poriadku.
"Si s Narutom? Nerád som vás vyrušil, ale myslím, že toto je dosť dôležité..." povedal ospravedlňujúco Sasuke.
"To je v poriadku, som rada, že si zavolal. Hneď som tam." povedala Hinata a chystala sa hovor ukončiť, no Sasuke ešte niečo chcel.
"Hinata? Mohla by si mi prosím ťa ešte dať Naruta?" opýtal sa a modrovlálska na nič nečakal a vrazila telefón Narutovi do ruky.
"Ahoj idiot! Dúfam, že som ťa nevyrušil pri ničom dôležitom!" zasmial sa Sasuke do telefónu no nenechal Naruta nič povedať a hneď pokračoval. "Dúfam, že ste v poriadku, no Sakura mala menšiu nehodu, takže by bolo lepšie, keby Hinata prišla. Ak chceš, môžeš dojsť tiež, prekážať tu nebudeš a aspoň budeš dlhšie so svojou kvetinkou. Tak čau, idiotko!" dokončil Sasuke.
"Sasukeeeee!!! Aký som ti ja idiot! To si píš, že dojdem! Ešte by si Saky niečo vyviedol!" rozzúril sa blondiak.
"píp píp píp pípppppppp...." znela odpoveď.
"Sasuke? Sasuke?!!! Sasukeeeeeeeeeee!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!" naštval sa Naruto a tiež zrušil hovor.
"Čo sa deje?" opýtala sa ho modrovláska. "Predstav si to! On ma zrušil! Ten imbecil ma zrušil! A ešte ma aj nazval idiotom!" povedal rozzúrene Naruto. Hinata nič nehovorila a tak to Naruto pokladal za signál, že je najvyšší čas ísť. Chytil Hinatu za ruku a spoločne sa rozbehli ku jej domu.
 

4 people judged this article.

Comments

1 Ashley* | Email | 28. march 2015 at 23:38 | React

nemám slov, velmi pěkné! tuto povídku mám velmi ráda, ale to já všechny od vás! : 3 :D na konci jsem se dost pobavila :D jsem zvědavá, co se stane dál a snad bude saky v pořádku <3

2 Bára | Email | Web | 29. march 2015 at 13:38 | React

Podařilo se ti to, také jsem velmi zvědavá co se stane dál :) krása

3 Misha | Email | Web | 31. march 2015 at 20:31 | React

super nemám k tomu co dodat...opravdu už se těším na pokračování :-)

4 Tarei | Web | 31. march 2015 at 22:06 | React

Taky nám chybíš, hezké :-)

5 Michyseji | Web | 31. march 2015 at 22:49 | React

je dobre že si späť :) skvelá kapitola :D jak sasuke povedal hinate idiot, smiala som sa :D :D

6 Cam | Email | Web | 2. april 2015 at 17:45 | React

držím vám palce :) mám to samé :D Jen ne na příjmačky ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Ďakujeme všetkým za návštevu,
dúfame, že sa Vám tu páčilo a znova nás navštívite.
Hin & Saky