Ospravedlňujeme sa za neaktivitu, ale momentálne som si dala pauzu od písania. Mám toho naozaj veľa s učením + robím si autoškolu. Nebojte sa, ani ja a ani Hin sme na Vás nezabudli :) Vidíme sa čoskoro!
- Saky

Nechaj sa prekvapiť! • Narodeninový darček pre Hin

27. april 2015 at 17:05 | Saky |  Jednorázovky

Zdravím! Takže, keďže má Hin (aj ja :D) dnes narodeniny, tak som pre ňu prichystala túto narodeninovú jednorázovku. Pevne verím, že sa jej aj vám bude páčiť. :) Užívajte :3



U Sakury
Rýchlo bežím dole po schodoch a očami hľadám byt č. 26, Hinatin byt. Keď ho uvidím, zaklopem a čakám. Hinatine narodeniny sa blížia a ja musím všetko perfektne naplánovať. Už som aj niečo vymyslela a veľmi mi pomáha ten fakt, že náš byt je iba o poschodie vyššie, takže to nemáme od seba ďaleko. O pár sekúnd mi Hinata otvára a hneď ma zdraví.
"Ahoj, Sakyyyy." Povie celá vyškerená.
"Čauko." Oplatím jej úsmev. "Čo robíš?" spýtam sa, keď vidím, že po celej obývačke je rozložené všetko jej oblečenie.
"Vyberám si šaty na tajnú oslavu, ktorú mi chystáš."
Vyvalím oči. Dofrasa, ako sa to len dozvedela?! Veď ešte som s nikým o tom nehovorila, iba s jej a mojou mamou- a tie by jej to ani za nič nepovedali. Ako je možné, že ma vždy predbehne?
"Nerobím ti tajnú oslavu." Poviem akože urazene.
Hinata sa zasmeje: "Prosím ťa, Saky. Ako keby som ťa nepoznala. Nezabudni, že mňa neoklameš a ani neprekvapíš."
Pretočím oči a tiež sa zasmejem. V tomto má teda pravdu. Každý rok sa jej snažím usporiadať večierok, lenže ona o tom vie skôr, než ja nad tým začnem premýšľať. "Hin, keby som ti aj robila oslavu, čo by ma ani vo sne nenapadlo, tak môj plán by bol tento krát tak tajný a komplikovaný, že by sa ti z toho úplne pomiatol mozoček."
Ona na mňa s úsmevom povytiahne jedno obočie: "Vážne? Takže zajtra nezačneš pokašlávať a na druhý deň sa z toho nestane chrípka? A potom sa moja mama nerozhodne, že ti urobí sušienky, ale úplne zabudne nato, že potrebuje múku, vajcia a recept?"
Zhlboka sa nadýchnem. Ako to sakra vie?! Pozriem na ňu, tvári sa dosť pobavene a pokračuje: "A potom až si to k vám pôjdem požičať, tak na mňa všetci kamaráti nevyskočia a nezakričia Prekvapenie?"
"Tak teraz už nie." Odseknem a Hinata sa zatvári víťazoslávne. Dobre, takže môj plán je totálne zničený.

Rýchlo bežím ulicou, už som dávno mala byť na stretnutí okolo Hinatinej oslavy. V ruke zvieram 17 veľkých obálok, musím si dávať pozor, aby som ani jednu nestratila. Lenže ja mám vždy smolu - práve, keď prechádzam cez cestu jedna sa mi vyšmykne z rúk a letí odo mňa. Sakra! Chcem sa otočiť pre ňu, ale práve okolo mňa začnú prechádzať autá - zelenú farbu vystriedala červená. Rýchlo bežím preč z prechodu a keď sa otočím, predo mnou stojí čiernovlasý mladík držiaci veľkú žltú obálku.
"Ah, ďakujem ti!" vydýchnem s úsmevom.
"Nie je zač," venuje mi krásny úsmev, "Sasuke. A ty?"
"Sakura." Obidvaja od seba neodrhneme zrak. Nikdy som ho nevidela, žeby tu bol nový? A musím uznať, že je pekný.. Naozaj pekný.
"Prosím ťa, nevieš, kde sa tu nachádza Pizza u Uzumakiho?" pýta sa ma.
"Ehm, áno, viem. Ale dnes tam majú zatvorené." Odpoviem. Dnes majú zatvorené, pretože sa tam mám práve teraz stretnúť s ostatnými ohľadne tej oslavy. Naruto to vybavil, keďže to patrí jeho rodine. A je to asi jediné miesto, kde nás Hinata nenájde. Naruto jej povedal, že dnes niekde odchádza, takže by nemala žiaden dôvod tam ísť.
Sasuke sa znovu usmeje: Ja viem, ja viem. Som Narutov bratranec, povedal, že plánujete oslavu pre vašu kamarátku a keďže som sa sem presťahoval, tak mi povedal, aby som prišiel. Že mám možnosť spoznať jeho kamarátov."
Ja zostávam prekvapená, nečakala som, že Sasuke je Narutov bratranec. Nikdy sa mi o ňom nezmienil. "Aha! Chápem." Zasmejem sa. "No, práve som na ceste tam, keďže ideme robiť tú oslavu. Môžeme ísť spolu." Poviem a Sasuke prikývne.
"Ukáž, pomôžem ti s tým." A už mi berie všetky obálky z rúk. Pri jeho dotyku sa mi zastavuje dych.
"Eeeeh, ď-ďakujem.." Zatrasie sa mi hlas a vďačne sa usmejem.

Keď prídeme do pizzerie, všetci sú už tu.. Len ja - teda my - meškáme.
"Prepáčte, že meškám.." ospravedlním sa a každému začnem podávať obálky. "Toto je Sasuke." Sasuke sa usmeje. Teda ani neviem či to je úsmev - zdvihnutie jedného kútika. Sadá si za stôl za Narutom, TenTen, Nejim a Ino. S Narutom sa hneď zdraví, ale nedávam tomu veľkú pozornosť, rýchlo musím rozdať obálky. "Takže," začnem, "nechcem, aby sa opakoval minulý rok, keď sa nielenže Hinata o oslave dozvedela, ale...... prišla na ňu ako prvá." Len čo si na to spomeniem, prevrátim očami. Hinatu je ťažké prekvapiť.
"Ja by som mal nápad!" zakričí Konohamaru. "Čo, keby sme usporiadali oslavu pre mňa? To by ju prekvapilo, hmm?" navrhne s úsmevom. Mám sa nad týmto vôbec pozastavovať?! Kľud, Sakura.. Povzdychnem si a pokračujem: "Každému som pripravila inštrukcie, napísané neviditeľným atramentom," zdvihnem moju obálku, "takže budete ich musieť čítať proti svetlu a rozšifrovať kód. Po prečítaní sa potom sami zničia.. Takže si ich nedržte pred tvárou.." Dobre, dobre.. Uznávam, že je to možno trošku šialené, ale zájdem aj do extrémov, ak budem musieť. Tento rok musím Hinatu za každú cenu prekvapiť.

U Hinaty
O pár minút mi začína chémia, takže kráčam chodbou a namierim si to rovno ku skrinkám, aby som si mohla vybrať učebnicu a zošity. Avšak sa zarazím, keď vidím, ako má TenTen strčenú skoro celú hlavu vo svojej skrinke. "Ahoj." Pozdravím ju. Ona rýchlo hlavu vytiahne a niečo začne rýchlo ukrývať. Ani sa nemusím pýtať, čo. "Ahoj." Ozdraví ma nervózne.
"Vraj sem prišiel Narutov bratranec." poviem a ona si zabuchne skrinku.
"Eh, hej, hej.. Bude tu asi 2 mesiace." TenTen sa zazubí a poškrábe si hlavu. Je dosť nervózna, je to vidieť.
"Takže bol včera na Sakurinom tajnom stretnutí, ohľadom oslavy." Nadhodím s úsmevom.
"Hej, bol.." prezradí sa sama a ja sa musím iba uškrnúť. "Počkať! Ako si to vedela?! Si dobrá!"
Znovu sa zasmejem. Mňa naozaj nemôžu prekvapiť. Je mi to ľúto, ale je to tak.
"Hinata, čo máš za problém? Nemôžeš sa nechať prekvapiť? Sakura chce pre teba nachystať niečo pekné, nechaj sa prekvapiť!"
"Keď ja neviem.. Nemôžem si pomôcť! Vždy, keď čítam detektívku, najskôr si prečítam koniec a keď vidím Nebezpečie, nedotýkať sa!, tak sa dotknem! Proste, vždy keď niečo nemám vedieť, chcem to vedieť!"
TenTen prevráti oči: "Tak už prestaň a nechaj sa prekvapiť!"
"TenTen, ja viem, že by som mala, ale-"
"Prekvapiť sa-" skočí mi do reči, "NECHAJ!" skríkneme naraz a TenTen iba vyvalí očí.
"Vidíš? Vedela som, že to povieš. Mňa proste neprekvapíte!" pokrčím plecia s ospravedlňujúcim úsmevom.

Neskôr, po škole, som v knižnici so Sakurou a lámeme si hlavu nad fyzikou. Akože, učenie mi ide veľmi dobré, ale fyziku z duše nenávidím! Naraz Sakura vstane: "Tak, ja už budem musieť ísť.." povie a zatvári sa veľmi zvláštne.
"Ehm, dobreee!" pretiahnem s úsmevom. "Tak, keby si sa potom chcela stretnúť, daj mi vedieť.. Do tej doby sa proste nechám prekvapiť!"
Sakura nahodí nechápavú tvár, mávne rukou na pozdrav a odchádza. Povzdychnem si a idem na ďalšiu úlohu. Samozrejme, ani tej nechápem. Zatvorím oči, aby som sa uvoľnila a začala viac sústrediť, lenže, keď ich otvorím, tak vidím ako predo mnou sedí Rock Lee. "Ahoj! Potrebujem láskavosť!" povie rýchlo.
"Ahoj, Lee.. Čo také?" začudujem sa, s Leem so sa nikdy moc nerozprávala a myslím, že ma ani nemá moc v láske, heh.
"Noo, máš na dnešok nejaké plány?" pýta sa ma.
"Chceš vedieť, či mám na dnešok nejaké plány? Nieeeee, Lee. Nemám na dnešok nijaké plány." Uškrniem sa a žmurknem naňho. "A rada s tebou pôjdem, kdekoľvek navrhneš! Veď ma poznáš, som Hinata - nechám sa prekvapiť - Hyuuga!"
"To je perfektné!" usmeje sa, "Pretože Kyro, ktorý nám celé roky nosil poštu.. No, odišiel na poštu do neba a každý koho mám rád ma veľa práce, takže.. Pôjdeš so mnou?"
"Mám ísť s tebou na pohreb?" To sa hodí! Lee prikývne. "No dobre, musím sa staviť doma, prezlečiem sa.. Do pohrebného oblečenia." Znovu sa uškrniem a Lee sa zatvári nechápavo. Tak ten je teda veľmi dobrý herec. Ktokoľvek iný by mu nato skočil. Lee sa postaví a pritom zo sebou stiahne všetky moje vyložené učebnice a s nimi aj môj mobil. Letí a celý sa rozšmarí po zemi.
"Môj mobil!" zvýsknem a snažím sa pozbierať všetky súčiastky a nejako ich dať dokopy.
"M-mrzí ma to, nechám ti to opraviť." A berie mi ho z ruky. Aháááá! Už to chápem.
"Heeh, jasné.. Tak si ho nechaj u seba a ja nebudem môcť nikomu zavolať ani s nikým hovoriť. No, čo sa dá už robiť!" Myká mi kútikmi úst. "Och a mimochodom.. Keby si mi chcel cestou zaviazať oči.. Tak kľudne môžeš!" zašepkám s úsmevom.
Lee sa odo mňa odsunie a zatvári sa znechutene: "A o mne hovoria, že som divný!"

U Sakury
Som na rebríku a dokončujem posledné úpravy mohutného plagátu Dostala som ťa, Hinata!, aby visel úplne dokonalo. Sasuke stojí za mnou a drží ma za boky, aby som nespadla. "Tak veľmi sa teším, Sasuke!" zvýsknem nadšene. "Tento krát sa to určite vydarí! Nepochybujem o tom, že zostane prekvapená!" Otočím sa a pomaly zliezam z rebríka, Sasuke ma pridržuje. Usmeje sa a povie: "No, ako povedal raz jeden francúzsky spisovateľ: Jediné, čo by nás malo prekvapiť, je to, že nás ešte dokáže niečo prekvapiť."
"Francois de La Rochefoucauld." Povieme naraz. Obidvaja sa na seba usmejeme a potom sa Sasuke poberá pomôcť Narutovi s ozdobou torty. Naraz sa pri mne objaví TenTen: "Saky! Tebe sa Sasuke páči!" povie s úškrnom.
Ja iba zavrtím hlavou s nervóznym úsmevom. "Nie, TenTen." Dobre, možno sa mi páči. Ale aj tak tu bude len chvíľu nie je to jedno? "A prečo? Tebe hovoril, že sa mu páčim?" spýtam sa priveľmi dychtivo a TenTen sa víťazoslávne usmeje: "Vedela som to! Vy dvaja sa k sebe úplne hodíte, tak si pohni, nech ti ho niekto iný nezoberie, Saky!" Povie a pritom ma ťapne po zadku. Obe sa zasmejeme. Zavibruje mi mobil. To je Naruto. Takže je už Hin na ceste! "Je to tu! Hinata už tu skoro je, schovajte sa! A ak neviete, kde máte byť, pozrite na zoznam!" kričím, všetci sa schovávajú a Neji zhasína svetlá. Otvoria sa dvere, Neji ich zapne a všetci vyskakujeme: "Všetko najlepšie, Hin!!!" Avšak Hinata tu nie je, namiesto nej tu stojí zamračený Naruto. "Čo sa deje, kde je Hinata?" pýtam sa ho.
"Ja neviem! Hľadal som ju úplne všade! Ani mi neberie telefón!"
"Ako si ju mohol stratiť, veď si mal inštrukcie!" poviem rozhorčene.
"Vybuchli mi do tváre!" zakričí ospravedlňujúco.

U Hinaty
S Leem kráčame chodbou v pohrebnom ústave. Dobre, nečakala som, že oslava sa bude konať tu, ale nevadí! Lee pridá do kroku a ja sa ešte pri najbližšom zrkadle upravím.
"Rýchlo, Hinata, už meškáme!" povie.
"Počkaj, ešte si dám lesk na pery.. Chcem ich omráčiť!"
"No, nato už je trochu neskoro.." povie sklesnuto. Prečo má takú náladu? Veď sme sa sem prišli baviť! Rýchlo prejdem za Leem do ďalšej chodby a tam uvidím obrovský portrét nejakého muža a pri ňom R.I.P." Musím sa zasmiať. Tak tu dali ešte aj nejakú fotku, aby som si myslela, že som fakt na pohrebe. Čo tá Saky nevymyslí! Potom uvidím obrovské biele dvere, neváham, okamžite ich otváram a kričím: "Som tu!!!!" Lenže to, čo uvidím ma zarazí. Je tu asi 10 uslzených ľudí, ako smrkajú do vreckoviek a bielu rakvu pri nich. Úsmev mi mizne a ja si uvedomujem, že sme na ozajstnom pohrebe. Pozerajú na mňa ako na blázna. "A všetkým prajem úprimnú sústrasť."

U Sakury
"Ja som myslela, že to zvládnem!" zakričím od hnevu. Všetci to tu balia. Takže z oslavy nezostane absolútne nič. Sakra!
"Sakura, už sa prestaň obviňovať." Povie Sasuke vľúdnym hlasom.
"Niekedy veci nevychádzajú tak, akoby sme chceli. Ale tým, ako sa s tým vyrovnáme sa z nás stávajú lepší ľudia." Usmeje sa.
"Ďakujem, Sasuke." Nakláňam sa k nemu a bozkávam ho na líce. On sa nadýchne, chytí mi tvár a spojí naše pery. Znovu sa usmeje a odchádza. Stojím tam ako prikovaná. Je mi ľúto, že tu bude len tak krátko. A taktiež ten fakt, že tento rok som Hinatu znovu neprekvapila. Dokonca nebola ani oslava..

U Hinaty
Rýchlo bežím do pizzerie a otváram dvere. "Ahojte, prepáčte, že idem neskoro, bola som doma, tam ste neboli-" Hovorím rýchlo, ale uvedomujem si, že tu nikto nie je. Pizzeria je prázdna, iba sú tu pohodené ozdoby a konfety, je to vyzdobené naozaj krásne. "A nie ste ani tu." Sadám si za stôl a chytím do rúk sviečku na baterky. Naraz zozadu príde smutná Sakura a sadne si ku mne.
"Ahoj, Saky.. Je tak milé, že si mi usporiadala oslavu a ja som ju skazila. Tak veľmi som sa chcela nechať prekvapiť, až-"
"To nič, Hin." Usmeje sa. Ale to nie je veselý úsmev, ale smutný úsmev. Sakyyyy! Tak veľmi ma to mrzí! Sakura ma chytí za ruku: "Nemôžeš zato. Neviem, prečo ti chcem každý rok robiť oslavu, proste ťa neviem prekvapiť. Musím sa s tým vyrovnať." Usmejeme sa a objímeme sa.
"Mám ťa tak, tak, tak, veľmi rada!" poviem.
"Aj ja teba!"

Otváram dvere do bytu a ocitám sa v prázdnom byte. No, tak toto sú teda narodeniny. Z kabelky vytiahnem tú elektrickú sviečku, čo bola v pizzerií, zoberiem zo stola koláč a zapichnem ju do neho.
Beriem lístok, čo bol pri koláči, je od mami: Milá Hinatka, dúfam, že si si oslavu užila. V noci pracujem, mám ťa rada. Mama. Pokladám ho späť, zatvorím oči a s povzdychom hovorím: "Prajem si, aby som tento deň, mohla zmeniť." Akože sfúknem elektrický plamienok a otvorím oči. Naraz spoza sedačiek, z kuchyne a neviem odkiaľ vyskakujú moji kamaráti: "Prekvapenie!". Je tu Sakura, Naruto, Neji, TenTen, Sasuke, Choji, Ino, Kiba, Shikamaru, Shino, Temari, Gaara, Kankurou, Suigetsu, Sai, Konan.. Dokonca aj Rock Lee. Dochádzajú mi slová. Široko sa usmievam, tak ako všetci ostatní. Saky ku mne beží a silno ma objíma. "Ďakujem vám! Bože, ja vás mám tak veľmi rada!" Naruto a ostatní sa ku nám hrnú tiež, takže robíme skupinové objatie. Nemôžem si predstaviť lepších priateľov.
"Takže sa mi nakoniec podarila ťa prekvapiť." Povie víťazoslávne Sakura. Ja iba s úsmevom prikývnem a znovu ju objímam. Naruto mi dáva bozk a všetci mi začnú blahoželať.

Lepšie narodeniny som si asi nevedela predstaviť.


*Takže, Hin! Prajem ti veľa úspechov, lásky, šťastia a zdravia v živote! Mám ťa veľmi rada :)
Dúfam, že som ťa týmto potešila a vyčarila aspoň malý úsmev na tvári.^^*
 

3 people judged this article.

Comments

1 Hin | Web | 27. april 2015 at 19:12 | React

Už som ti to písala 2krát, ale musím aj tretí :D :) Ďakujem <333 bone
Moja reakcia: Zapnem si blog a vidím že narodeninové prekvapenie pre hin... a ja... dobre, čo to bude:D prečítam úvodné slovo a už sa mi chcelo plakať:') Ďakujem ti <3 a áno, veľmi, veľmi sa mi páči <3ďakujem :)

2 Bára | Email | Web | 28. april 2015 at 22:54 | React

Páni, tak já nemám vůbec slov, to bylo fakt krásné! :O ♥ Ne jenže zůstala Hinata překvapená, já také! :P Už jsem si myslela, že žádná oslava nebude a tys to tak krásně zakončila... Klobouk dolů, opravdu krása :) *_*

3 Aki | Web | 2. may 2015 at 21:05 | React

Poviedka je prekrásna. Hin všetko najlepšie k narodeninám.

4 Ashley* | Email | 2. may 2015 at 21:55 | React

Naprosto souhlasím, povídka byla opravdu úžasná! A všechno nej Hin a Saky!! :* (sice opožděně :(..)

5 Tarei | Web | 5. may 2015 at 18:12 | React

Všechno nejlepší k narozeninám! Jak psala Ashledy, opožděně :/ :D

6 moje-farby | Web | 3. april 2017 at 0:10 | React

čítam to teda až o 2 roky neskôr :D ale je to veľmi krásne...

som na vašom blogu teda prvý krát a až na to malé písmo, to tu máte pekné :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Ďakujeme všetkým za návštevu,
dúfame, že sa Vám tu páčilo a znova nás navštívite.
Hin & Saky