Ospravedlňujeme sa za neaktivitu, ale momentálne som si dala pauzu od písania. Mám toho naozaj veľa s učením + robím si autoškolu. Nebojte sa, ani ja a ani Hin sme na Vás nezabudli :) Vidíme sa čoskoro!
- Saky

More, piesok, Uchiha • 1/3

24. july 2015 at 7:00 | Hin |  Jednorázovky

Ahojte :) Prepáčte, že som sa dlhšie neukázala, no snáď Vám to vynahradím týmto prekvapením :) Aj napriek tomu, že v ankete za jednorázovku nikto nehlasoval, rozhodla som sa toto pridať ako také "letné osvieženie" medzi tými zabehnutými kapitolovkami :) Zrejme to bude trocha nudnejšie, no ďalší dielik bude už isto lepší :) Užite si čítanie .:)



Milý prázdninový denníček,
konečne sú tu prázdniny, dni voľna a zábavy. Na začiatok by som sa ti asi mala predstaviť, opísať. Som Sakura Haruno a momentálne mám 17 rokov. Mám ružové vlasy, zelené oči a mojou typickou vlastnosťou je, že keď ma niekto nahnevá, viem byť zlá a výbušná. Inak sa o mne ľudia zmieňujú ako o celkom dobrom človeku, ktorý rád pomôže. Na prázdniny som sa tešila asi už od začiatku školského roka a teraz je to konečne tu! Totiž, kto by sa aj netešil, keď chodí do triedy s takým idiotom, imbecilom a kreténom, ktorý sa volá Sasuke Uchiha. Tento "milý" chalan si myslí, že má každú babu v hrsti. Aby toho nebolo málo, jeho a moji rodičia sú veľmi dobrí priatelia a u Uchihovcov sme pomaly každý deň, pretože bývame oproti nim! Už mi to lezie na nervy, stále len Uchiha, Sasuke a Uchiha a Sasuke! Mama tvrdí, že on je predsa dobrý chlapec a že nechápe, ako je možné, že sa mi nepáči. "Je to predsa fešák!" vraví s obľubou. "Keď je taký fešák, tak si ho nechaj! Mne je celý poondiaty Sasuke niekde..."odvrknem a nechcem byť vulgárna. Tak, to by malo o tom debilovi už stačiť. Je predsa prvý prázdninový deň a ja si ho nechcem kaziť niečím takým, ako je on.
"Sakura! Nachystaj sa, za 5 minút odchádzame k Uchihovcom a ty musíš ísť s nami!" zakričala na Sakuru jej mama. Dievčina teda zaklapla denník a schovala ho pod matrac postele, na ktorej ležala. "Už bežím!" vykríkla. Vybehla z izby a zabuchla za sebou dvere. Vošla do kuchyne, kde už na ňu čakali mama s otcom. "To chceš ísť takto?" opýtala sa jej Mebuki a pritom sa pozerala na jej šedé tepláky a trocha špinavé čierne tričko. "No a čo? Ideme za pápežom?" opýtala sa Sakura s úškrnom. "Sakura, nebuď k mame drzá a upaľuj sa prezliecť! Aspoň to tričko! A daj si kraťase, lebo sa uvaríš!" napomenul ju Kizashi. Ružovlasé dievča iba zagúľalo očami a rozbehlo sa do svojej izby. Tam otvorilo skriňu a hľadalo nejaké oblečenie. Nakoniec vytiahlo čierne kraťase a šedé tričko na ramienka s nápisom WTF?. Vybehla naspäť na chodbu a obula si čierne tenisky. "Môže byť?" opýtala sa rodičov. "Hm... dobre, ale možno by si mohla nosiť aj iné farby, ako je šedá, čierna, modrá a zelená. Mala by si nosiť viac dievčenské farby..."poúčala ju mama, no potom to nechala tak, keď videla, ako sa jej dcéra tvári. Zamkli teda dvere a spoločne sa vydali cez cestu k Uchihovcom.
U Uchihovcov
"Bim-bam" zaznel zvonček. "Fugaku, choď otvoriť, ja nemôžem, žehlím!" zakričala Mikoto. "Ani ja nemôžem!" ,zakričal naspäť jej manžel a sústredene hľadel do novín, "Itachi, choď otvoriť!" zakričal na svojho staršieho syna. "Sasuke, vypadni otvoriť, ja som zaneprázdnený!" zakričal na svojho mladšieho brata. "Hmm..." zamrmlal si Sasuke len tak pre seba a postavil sa z postele. "Ste my to teda rodina! Povedz psovi, pes chvostovi a urob si sám!" zakričala mierne rozčúlená Mikoto, vypla žehličku a vydala sa ku dverám. Na to sa všetci príslušníci jej rodiny rozbehli ku dverám. Mikoto si len povzdychla a otočila kľúčom v zámke.
"Ahojte!" pozdravila členov rodiny Haruno. "Ahojte! Teda, vy to máte nacvičené? Vždy, keď k vám prídeme, všetci stojíte pri dverách!" zasmiala sa Mebuki, zatiaľ čo sa vítala stiskom ruky s ostatnými. Jej manžel ju napodobnil a Sakura len zagúľala očami a podávala ruku najskôr Mikoto, potom otcovi Fugakuovi, Itachimu a nakoniec- aj keď nerada- Sasukemu. Ten sa na ňu iba uškrnul. "je ti niečo smiešne?!" zavrčala na Sasukeho Sakura. "Hm..." znela odpoveď.
"No poďte teda ďalej, hádam nebudeme stáť medzi dverami..." pozval ich Fugaku. Všetci sa premiestnili do obývačky. Sakura sa už chcela opýtať, či môže ísť von do záhrady, keď otec Uchiha začal niečo rozprávať. "Takže, decká, máme pre vás jednu novinku!" "Ideme spoločne na dovolenku!" povedala Mikoto. Sakura iba vytreštila svoje smaragdové oči. Čože? Dovolenka s nimi? Toto bude... Keby tam nebol Sasuke, tak je to v pohode, ale.... -zamyslela sa. Dievčina sa divne pozrela na svojich rodičov, potom na majiteľov tohto domu, na Itachiho a nakoniec na Sasukeho. Tváril sa rovnako ako aj ona. Rýchlo od neho svoj pohľad odtrhla. "Čo sa deje, zlatko?" opýtala sa jej mama. "Nič... Totiž, deje sa to, že o všetkom sa dozviem ako posledná..." odpovedala Sakura a na jej tvári sa dali rozpoznať rozpaky. "Nie si sama..." povedal Sasuke. "Hm..." odpovedala. "Dobre, teraz to neriešme!" rozhodol Kizashi. "Takže, už dosť dlho máme zajednané letenky a aj hotel. Pôjdeme do Thajska, bude to úžasné, tropické..." tešila sa Mebuki. "A na koľko tam ideme?" opýtal sa Sasuke. "Ideme tam na týždeň, lietadlo nám ide 9.7. o 15:00! Bude to super!" presviedčala ho jeho mama. Neviem, či to bude super...- pomyslel si. "Počasie tam je prekrásne! A aj ten hotel, nemusíte sa báť, nie je to žiaden zapadákov!" povedal Kizashi. Prekrásne tam môže byť, ale ak tam pôjdem aj s hentým, čo má ježka na hlave, tak nebude stačiť iba prekrásne počasie!- vravela si Sakura pre seba. "Dobre, takže, ostáva len pobaliť sa a čakať a potom vyraziť!" tešila sa Mikoto a ignorovala otrávený pohľad svojho mladšieho syna. "Sasuke, niečo sa ti nepáči? Doma ťa nenecháme, letenky a aj hotel sú zajednané, takže na to môžeš rovno zabudnúť!" mierne sa nahnevala na svojho syna, ktorý jej trocha kazil radosť. "Sasuke, pôjdeš s nami, či sa ti to páči alebo nie! Nemôžeš si vziať príklad z Itachiho alebo Sakury? Tí sa tešia a ty tu funíš od zlosti!" napomenul ho otec. Nie je sám, kto funí od zlosti...-pomyslela si Saky. "Dobre, akékoľvek námietky a neúčasť sa zamieta, toto bude najlepšia dovolenka na svete a nikto nám ju neprekazí! Decká, nekazte nám radosť! Uvidíte, že sa vám tam bude páčiť..." prosila ich Mebuki. "Tak dobre..." povedali Sasuke so Sakurou naraz. Možno to nebude až také zlé...-prebleslo obom hlavou. "Takže takto za týždeň na letisku, nezabudnite si plavky!" pripomenula Mikoto a rukou naznačila svojim potomkom a Sakure, že môžu ísť. Sakura na nič nečakala a išla do záhrady. Sadla si do húpacej siete a začala sa hojdať. Jej myšlienky sa uberali smerom na to, aká bude dovolenka, čo si zbalí... O chvíľu svoje nohy hodila do húpacej siete, zatvorila oči a začala snívať. Veď to možno nebude ani také zlé... Z jej myšlienok ju vytrhol známy hlas.
"Premýšľaš?" opýtal sa Itachi. "No, áno..." odpovedala. Trochu sa ho naľakala. "Asi sa nemusím pýtať, nad čím." usmial sa. "No, o teda nemusíš! Myslím, že každému z nás teraz behá po rozume to isté." povedala a zívla. "Čo by si spala?" "Nie, len som unavená a toto bolo na mňa trocha dosť... Nečakala som niečo také. Myslela som si že celé prázdniny budem tvrdnúť doma, prípadne s kamoškami na kúpalisku a tak. Veď to poznáš." odvetila. "No, aj ja som mal celkom iné plány, ale naši mi to raz povedali a kázali mi, aby som vám nič nepovedal že určite sa budete tešiť." povedal Itachi a premeral si Sakuru pohľadom. "To tričko asi vyjadruje tvoje emócie a tvoj aktuálny pohľad, však?" opýtal sa so smiechom. (Kto by zabudol, Saky má tričko s nápisom WTF?) "To hej!" povedala a zasmiala sa. "No, tak ja pôjdem, nechám ťa premýšľať.." povedal zberal sa na odchod. "Ak chceš, môžeš ostať, mne tu neprekážaš..." povedala. S Itachim bola aspoň sranda, nie ako so Sasukem. Ten si z nej buď uťahoval alebo jej robil niečo zlé. No nechcela myslieť na Sasukeho. "Dobre, tak o čom sa budeme rozprávať?" opýtal sa Itachi a sadol si do trávy. Sakura si k nemu prisadla. Začali sa rozprávať o tom, čo i zoberú na dovolenku, čo si zoberú do kufra, ako by tam mohlo byť a tak. O chvíľu ich prerušil Kizashiho hlas. "Sakura, už ideme, je pol desiatej, dokedy tu chceš byť?" opýtal sa. "Aj ja už idem." povedala a postavila sa. Zamávala Itachimu na rozlúčku a išla. Ešte predtým, ako vošla dnu sa pozrela smerom na poschodie, na okno. Záves sa v ňom hýbal, čo svedčilo o tom, že ich asi niekto pozoroval. Sasuke- pomyslela si, no nijako nad tým nerozmýšľala. Prečo by mala nad ním rozmýšľať?! Rozlúčila sa s Uchihovcami, počkala na rodičov a potom sa vydali spoločne domov. Hneď ako prišli, Sakura si dala sprchu a povedala, že si ide ľahnúť. Bolo len 22:15, ale únava ju premohla a zaspala za pár minút. Snívala o tom, ako vystúpi z lietadla a bude sa kochať pohľadom na tropické Thajsko.
Na ďalší deň- 2.7.
"Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn! Cŕŕŕŕŕŕŕŕn!"
"Vypnite niekto tú vec, čo sa tvári ako môj budík!" zamrmlala Sakura do podušky, obrátila sa na druhú stranu a prikryla si hlavu paplónom. Zvonenie neutíchalo. "Ty si taký hlučný!" napomenula Saky svoj budík a vyhrabala sa z postele. Chcela ho chytiť, no keď sa jej to podarilo tak zistila, že budík nie je ten, čo jej narúša nočný kľud. Uvedomila si, že je 10:15 ráno a ona stále leží v posteli. Zistila, že to zvoní telefón. Rýchlo ho chytila, zdvihla hovor a čakala, čo za nemehlo ju vyrušilo.
"Ahoj Saky, no čo, o koľkej si vstávala?" opýtala sa jej mama. "Mama?! To si ty? No, ja ani neviem, kedy som vstávala, ale, som hore, ako sa máš? Kedy prídeš z práce?" opýtala sa a snažila sa vyzliecť si pyžamo, akoby mama mala oči, ktoré vidia cez telefón. "Mám sa dobre, prídem o pol piatej a ak hádam správne, práve si vyzliekaš pyžamo, takže sa ťa nebudem pýtať, čo máš na práci..." povedala a zasmiala. Ach, tie jej röntgenové oči...- pomyslela si Sakura. "Saky, ja ťa už poznám, takže viem, čo robíš!" povedala a opäť sa zasmiala. "Mám pre teba bojovú úlohu!" napínala dcéru. "No to som zvedavá." povedala Sakura a čakala na pokyny. "Pôjdeš si kúpiť plavky!" rozkázala jej mama hlasom, ktorý neprijímal žiadne námietky. "Hm... A na čo? Veď tie staré sú dobré." oponovala. "Už som povedala, dneska večer budeš mať nové plavky!" zahriakla ju mama. "Dobre, tak ahoj!" rozlúčila sa Sakura a začala premýšľať nad tým, že plavky nie sú jediné, čo by potrebovala. Zavolala teda Hinate, či by jej nepomohla s nakupovaním. "Jasné, budem rada, aj ja potrebujem niečo nové..." povedala Hin. Dohodli sa teda na 13:00, že Sakura príde k Hin a odtiaľ vyrazia do nejakých obchodov. Sakura sa rýchlo prezliekla do čiernych kraťasov a modrého trička, očesala sa, umyla a išla sa najesť. Nebola ani taká hladná, ale doma ju vždy učili, že raňajky sú základom. Na stole si našla lístok s tým, aby nezabudla, že si má kúpiť plavky a môže si kúpiť aj iné veci. Boli tam priložené aj peniaze a na konci bol podpis jej mamy. Klasika- pomyslela si a musela sa usmiať nad tým, že jej mama už automaticky všetko podpisuje. Pozrela sa na hodiny, ktoré ukazovali, že je 11:00. Mala ešte toľko času a sama nevedela, ako ho má stráviť. Vošla teda späť do svojej izby, vyhrabala denník a začala písať:
Milý denníček... Neznie to trocha divne na niekoho, kto má 17 rokov?- zamyslela sa a začarbala nápis. Nevedela, ako má začať, no napokon opäť napísala-
Milý prázdninový denníček...
je 2.7. čas 11:15. Nudím sa. N-U-D-Í-M S-A!!! Čo by som napísala? Dnes som vstala o 10:15 a dohodla som sa s Hin, že ideme nakupovať. Síce ma nákupy nebavia, no mama povedala, že na dovolenku potrebujem nové plavky. Jasné, už viem, o čom budem písať!- usmiala sa Sakura v duchu. Takmer by som zabudla! Ideme na dovolenku! Do Thajska! Dosť sa teším, keďže moc na dovolenky nechodíme. Budeme bývať v nejakom peknom hoteli, každý deň sa budem kúpať... Všetko by bolo super, keby s nami nešli Uchihovci... Teda, spresním to: Keby s nami nešiel ten imbecil Sasuke. Itachi je v pohode a aj jeho rodičia, ale Sasuke? Proste debil, imbecil... - Nechcem byť vulgárna...- Už sa dosť teším a som aj zvedavá, ako to tam bude vyzerať! Ideme tam na týždeň, lietadlom 9.7. o 15:00. To je už o 7 dní! Myslím, že k tým plavkám si ešte niečo kúpim, pretože môj šatník je tvorený hlavne z teplákov, nohavíc, kraťasí... Veci, ako sú sukne, šaty v ňom nenájdete.
Sakura odtrhla svoj pohľad a presunula ho na nočný stolík. Očakávala, že jej do očí udrie tá vec, ktorá sa volá budík, no nebola tam. Čo to sakra má znamenať?- opýtala sa samej seba. Schovala si denník, postavila sa z postele a na niečo stupila. Pozrela sa, čo je pôvodcom jej bolesti. Budík! Sprostý budík, kto ťa sem dal?! zamrmlala si a postavila budík na správne miesto. Obočie jej mierne nadskočilo, keď sa pozrela, koľko je hodín. "Už je dvanásť?!" vykríkla. Rýchlo vybehla z izby rovno do kuchyne. Otvorila si chladničku a vytiahla hrniec s polievkou. Postavila ho na šporák a začala si chytať ešte niečo na jedenie. Momentálne totiž nemala chuť na klasické nedeľňajšie jedlo- ryžu s mäsom. Zobrala si uhorku, rajčinu, papriku a syr (mne by sa tam celkom hodil Balkánsky syr :D Takýto šalát doma robievame :)), všetko pokrájala na kocky, zmiešala a nachystala si rožok. Polievku odstavila a najedla sa. Čas ubiehal rýchlo a dokedy sa najedla bolo 12:45. Vbehla do svojej izby, prečesala sa, vzala si peňaženku a mobil, pokontrolovala, či sú pozatvárané okná a plyn vypnutý a už mohla vyraziť. Rýchlo sa obula a chcela zamknúť. Ako zamykala, tak premýšľala nad tým, že aké plavky by si ohla kúpiť. Z jej predstáv ju však vytrhol hlas osoby, ktorú by chvíľkami najradšej zavraždila.
"Koho to tu máme? Do mesta?" opýtal sa jej Sasuke s úškrnom. "Odkedy ťa trápi, kde idem?!" vrátila mu a pozrela sa mu priamo do očí. Sasuke nevedel, čo má povedať, no radšej nič nevravel. Sakura považovala ich "rozhovor" za ukončený, takže ho jednoducho obišla a nechala stáť pred dverami. "Počkaj, Sakura!" zakričal a rozbehol sa za ňou. "Prečo by som ťa mala čakať?! Ja nepotrebujem osobnú stráž!" odpálkovala ho ružovláska a ďalej kráčala smerom k Hinatinmu domu. "Ako chceš!" povedal Sasuke a tváril sa, že ho Sakura nezaujíma. Sakura si myslela, že má od neho definitívny pokoj, no to sa mýlila. Kráčala ďalej, no zrazu ju niekto zdrapil za ruku a prirazil ju o strom. "Ktorý debil.." nedokončila. "Takže ja som ti debil?! Povedz, Sakura, čo také hrozné som ti spravil, že ma nemáš rada? Alebo ma máš viacej ako rada?!" opýtal sa čiernovlások a zahľadel sa Sakure svojim skúmavým a hlbokým pohľadom do jej očí. "Nejde o to, čo si mi urobil. Ide o tvoje správanie voči mne! Myslíš si, že som nejaké bábika aby si si so mnou robil čo sa ti zachce? Tak to si teda na omyle! A rada?! Prepáč, ale toto nie... Možno ako kamaráta..." nedokončila, lebo ju prerušil iný hlas. "Ehm... Saky, nerada vás ruším..." začala Hinata. "Vôbec nerušíš, práve naopak, ideš vhod, aj tak už meškám..." povedala Sakura a ospravedlňujúco sa pozrela na svoju kamarátku. "Dobre, tak ideme?" opýtala sa a pozrela sa na trochu šokovaného Sasukeho. "Sasuke?!" opýtala sa ho modrovláska. "Hn...?" znela odpoveď. "Nechcel by si ísť s nami?" opýtala sa Hinata a lišiacky sa usmiala na Sakuru. Tá sa na ňu divne pozrela, lebo nechápala, o čo sa jej kamarátka pokúša. "Ehm... čo?" opýtal sa Sasuke. Konečne by mohol byť chvíľku so Sakurou a tak... "No, ideme si skúšať plavky, tak ma napadlo, či by si aj ty nechcel.. Minule som videla také pekné, ružové s čipkou, také teraz celkom letia a neboli ani drahé! Celkom pekné bikiny to boli..." povedala Hinata a mrkla na Sakuru, ktorej to konečne došlo "Hinata! Neuťahuj si zo mňa!" povedal Sasuke, pustil Sakuru a nebezpečne sa priblížil k Hinate. "Lebo čo?" opýtala sa HIn so Saky jednohlasne. "Lebo... Urobím toto! Povedal Sasuke, pritiahol si Sakuru bližšie k sebe a chcel ju pobozkať, lenže Saky bola rýchlejšia a Sasuke dostal menší kopanec tam, kde to bolí najviac." (netreba asi opisovať, kde :D) "A ja potom urobím toto!" povedala Sakura, zasmiala sa a tľapla si s Hinatou. Potom sa spoločne vydali na nákupy a nechali Sasukeho tam, kde bol. Dokelu! Ako to, že ma takto dostali?! Nemôžem tomu uveriť! No počkaj Sakura, toto si ešte vybavíme! pomyslel si čiernovlások a pomaly sa začal plaziť domov.
V obchode
"Hinata... Mne už sa nechce..." sťažovala sa Sakura už v prvom obchode. "Sakura... Mala by si vydržať, veď sme ešte len v prvom obchode!" odbila ju modrovláska zatiaľ čo sa hrabala v plavkách, ktoré by boli vhodné pre jej kamarátku. "Pozri sa na tieto čierne, nepáčia sa ti?" opýtala sa Hinata a zamávala Sakure plavkami pred očami. "Sú celkom fajn..." poznamenala Saky a odvrátila pohľad na inú stranu. Toto ju vážne nebavilo. Premýšľala nad dovolenkou, no vtom ju napadlo, že čím skôr si kúpi plavky, tým skôr môže ísť. "Hin, myslím, že si vezmem tie čierne..." povedala a vybrala si čierne bikiny z košíka a zamierila ku kabínke vyskúšať si ich. "Dobre, potom sa mi ukáž!" rozkázala jej Hinata. O chvíľku bola ružovláska prezlečená, plavky mala natiahnuté na svojom spodnom prádle, pretože nemohla tušiť, kto si ich mohol skúšať ešte pred ňou. Mierne sa vystrčila z kabínky, pretože sa trocha hanbila, no v obchode nikoho nebolo. "Ukáž sa, nikto tu nie je!" povzbudila ju Hinata a tak Sakura vyliezla. "Myslím, že by mohli byť, no musíš si vziať ešte jedny." povedala modrovláska a podávala jej ďalšie, tento krát červené bikiny s jemnou krajkou. "Sú celkom pekné, ale neviem, či mi budú sedieť..." mrmlala si Sakura, zatiaľ čo si vyzliekala čierne plavky. vystrčila sa spoza závesu a čakala na Hinatu, ktorá tam teraz nebola. "Celkom ti pristanú..." povedal jej niekto, koho tu zrejme nečakala. Myslela si, že je to Sasuke, ale on to nebol. Bol to jeho starší brat, s ktorým si celkom vychádzala. "Ahoj Itachi, čo ty tu?" opýtala sa ho. "Asi to isté, čo aj ty- kupujem si plavky." odvetil a usmial sa na ňu. "Aha..."odpovedala Saky. "No, ako vidím, ty máš už vybraté..." poznamel a premeral si ju. Sasukemu sa budú určite páčiť...pomyslel si. "Áno, konečne." usmiala sa Sakura a opäť sa vrátila do kabínky, prezliekla sa a vyšla von. Rozlúčila sa s Itachim, zaplatila plavky a konečne sa mohla vydať spolu s Hinatou domov.

"Hinata....Nepôjdeme už?" opýtala sa ružovláska svojej kamarátky, zatiaľ čo sa pozerala na hodinky. Bolo 15:35 a jej už toto začínalo pomaly liezť na nervy. Za ten čas, ktorý strávili nakupovaním si kúpila plavky, šľapky, klobúk, kraťase a asi 3 tričká a myslela si, že jej to bude stačiť, veď doma mala predsa vecí dosť. No Hinata si to zjavne nemyslela. "Sakura, ešte si skús aspoň tieto šaty, potom pôjdeme." presviedčala ju, zatiaľ čo jej do rúk podávala šaty tyrkysovej farby, ktoré boli možno tak do polovice stehien. "Šaty? Veď vieš, že ja šaty nenosím..." protestovala Sakura, zatiaľ čo jej Hin podávala ďalšie šaty. "Tieto dvoje. Bez komentárov." odbila ju Hinata a zatiahla za ňou záves kabínky. To sú mi teda nápady...- zúrila v duchu ružovláska, no šaty si obliekala. "Ukáž sa..." nabádala ju modrovláska. Keď sa Sakura nesmelo vystrčila spoza závesu, Hinata musela uznať, že tie tyrkysové šaty proste nenechajú v obchode. "Dobre, to by sme mali. Bereš si ich." rozhodla Hin a sledovala odchádzajúcu Sakuru, ktorá to nemala namierené nikam inam, ako do kabínky. Tam si obliekla druhé- červené šaty a opäť vyšla pred kabínku, kde modrovlasá zhodnotila, že aj tieto šaty budú v kufri jej kamarátky čo znamenalo, že si ich Sakura zoberie. "Hinata? A na čo mi budú až dvoje šaty?" opýtala sa Sakura, ktorá si myslela, že celú dovolenku sa bude buď škvariť na slniečku v plavkách, alebo piť nejaký drink v hoteli v kraťasoch a tričku. "Čo sa tam chceš celkom uškvariť?" zasmiala sa Hin. "Hm..." odpovedala ružovláska, ktorej došlo, že jej kamoška má zrejme pravdu a neostávalo jej nič iné, ako ju poslúchnuť.

PS: Nie som si istá, či to nie je pridlhé :D má to viac ako 3000 slov a ja bežne píšem tak okolo 1500 :D No, je to jednorázovka tak to snáď nevadí, uvidíme, ako na tom bude pokračovanie :) Pekné prázdniny :)
 

6 people judged this article.

Comments

1 Adís | Email | Web | 25. july 2015 at 14:10 | React

Ježiši xD To mě rozesmálo :D Ten systém u Uchihů. :DD
To je boží :3 Těším se na další :3

2 Michyseji | Web | 25. july 2015 at 16:49 | React

hej aj ja si myslím, že ten začiatok bol dobrý, ten ich systém celkom ma to pobavilo, ale aj ostatok sa mi páčil, určite si prečítam aj pokračovanie :D

3 Aki | Email | Web | 26. july 2015 at 19:16 | React

perfektne spracovaní dielik

4 Ashley* | Email | 26. july 2015 at 23:05 | React

Někdy to opravdu pobavilo :D Skvělý díl, těším se na pokračování :D :)

5 Camelia | Web | 27. july 2015 at 13:07 | React

[1]: Souhlasím :D
Pořád se nemůžu rozhodnout, jestli Saky závidět, nebo ji proklínat :D Nevadí. Jsem zvědavá, jak to bude dál. Jen bych měla jednu prosbu - prosím, když mluví různí lidé, dávej jejich řeč na nové řádky. Jak se tam bavili o té dovolené, hrozně špatně se to četlo. Každý odstavec by měl mít určitou myšlenku a pokud se ta myšlenka změní, například, pokud někdo jiný mluví, je třeba to oddělit a to tím, že to bude mít nový odstavec. Jinak je v tom strašný zmatek.
Doufám, že jsem nějak neurazila... Jinak zajímavý začátek.

P.S.: Díky za komentáře ;)

6 Kazahana Koyuki | Web | 28. july 2015 at 11:41 | React

Holka, která nemá ráda nakupování :D

7 Bára | Email | Web | 28. july 2015 at 18:33 | React

Perfektní dílek, už se těším na pokračko :)

8 Daisy | Web | 30. july 2015 at 21:38 | React

Ani ja nemám rada nakupovanie....teda ak som sama, zvládam, ale s ostatnými...neviem, kto trpí viac :D Mám rada milého Itachiho, ktorý je milý a zlatý starší bráška (nie, že by zákerný Itachi nebol geniálny) :D

9 Misha | Email | Web | 31. july 2015 at 18:01 | React

super...už aby tu bylo pokračování :D...mimochodem nakupování miluju :P

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Ďakujeme všetkým za návštevu,
dúfame, že sa Vám tu páčilo a znova nás navštívite.
Hin & Saky